S mopedom som strávil na cestách už viac ako rok a za ten čas najazdil práve tento týždeň prvých 1.000 kilometrov. Teraz mám na tacho 1340 km, a tak spíšem čo všetko som za ten čas zažil.
Moped funguje viac-menej spoľahlivo a zoznam porúch je zatiaľ skromný:
- Prestali mi svietiť svetlá a trúbiť klaksón. Prišiel som skúšačkou na to, že odišiel stabilizátor napätia. Keď som ho vyhodil, všetko začalo znovu fungovať.
- Opäť mi prestali svietiť svetlá. Prišiel som na to, že sa odpojil kábel od rýchlosvorky. Vymenil som ju za novú a všetko znovu funguje ako má.
- Prestáva tesniť palivový kohút. Musel som ho dotiahnuť a vymeniť tesnenie. Nič vážne, len musíte vypustiť nádrž, čo je trochu oštara.
- Počas jazdy som si všimol, že zvuk motorky sa začal nápadne približovať k omnoho vyšším kubatúram. Po zbežnej obhliadke som prišiel na to, že sa uvoľnila matica ukončenia výfuku. Ten zvuk bol naozaj krásny, tak som s ľútosťou vytiahol kliešte, maticu dotiahol a moped si ďalej prdká svojim dvojtaktným zvukom.
Okrem týchto porúch jazdí bez problémov. Tankujem do neho 100-oktánový benzín a olej používam plne syntetický Shell Advance VSX 2T. Časom sa mi spotreba ustálila medzi 2,5 a 3 litrami. Nenosím v schránke žiadnu fľašku s benzínom, je to riziko najmä v horúcich dňoch, keď musím zaparkovať na slnku. Palivo mi zatiaľ nedošlo na ceste ani raz.
Čo sa jazdenia týka, je pohodlné a dá sa zvládnuť aj v hustej rannej premávke. Veľkou výhodou je nízka hmotnosť mopedu, čo z neho robí vrtký stroj. Ak treba, dá sa dvihnúť oboma ruka a premiestniť na stanovisko, kde bude stáť na stojane rovno. Na druhej strane je nízka hmotnosť nevýhodou, keď fúka vietor. Ak je prudší, váha mopedu vás nepodrží a cítiť to pri jazde vo vyšších rýchlostiach. Raz sa mi tiež stalo, že som zaparkoval na nerovnom povrchu a silný vietor mi zhodil moped. Takže som si ho našiel aj s vytečenou nádržou (viečko má malý otvor kvôli expanzii benzínových výparov). Našťastie zostalo dosť paliva na cestu domov.
Mimochodom rýchlosť – tankujem 100-oktánový benzín a moped s ním lieta 45 km/h bez ohľadu na to, či je to rovinka alebo tiahly kopec. Nad 50 km/h sa už ale ozýva nepríjemný rev výfuku, takže 45 je nielen papierová maximálka, ale ja praktická. V prípade potreby je ale dobré vedieť, že dá aj viac. 45 je však na jazdu po malom meste ideál a viac vlastne ani nie je kde ísť.
Zvyšok údržby je pomerne jednoduchý – treba občas skontrolovať napnutie reťaze pohonu. Naposledy som si všimol, že bola dosť uvoľnená. Po utiahnutí sa zas príliš napla, takže treba chvíľu hľadať ideálny stred. No a samozrejme nezabúdať mazať. Reťaz mažem rovnakým teflónovým mazadlom, akým aj horský bicykel. Nie tým v sprayi, ale kvapkaním tekutiny priamo na reťaz.
Dorábky
Čo som dorobil? Predný blatník (na fotke zatiaľ chýba). Kúpil som ho na bazoši a pôvodne je z Babetty. Skrátil som ho, prebrúsil, navaril úchytky, prestriekal na šedú a namontoval. Nad zadným ešte špekulujem, najmä ako ho uchytiť o rám, resp. o kyvné rameno. Ten pôvodný plastový sa uchytával o horný rám pod sedlo, ale to by nebolo pekné. Chcem, aby zadný blatník tesne kopíroval koleso, ako to mám na prednom blatníku. Zrejme kúpim nejakú nerezovú tyčovinu a z nej vytvarujem potrebné úchytky.
Celkovo môžem moped Manet Korádo len odporučiť. Už a minimálnymi zásahmi (sanie+výfuk+pastorok) sa z neho dá dostať slušné približovadlo, ktoré používam už druhú sezónu.
